Pozerajúc sa na literárneho búrliváka Ranického v jednej staršej časti nemeckého televízneho Literárneho kvarteta mi v hlave skrsla utopická myšlienka. Predsavzal som si, že keď budem v jeho veku, napíšem vyčerpávajúco dlhý a zásadný článok o stave modernej slovenskej literatúry. Pokračovať v čítaní
Niežeby nebol básnik T. S. Eliot autorita, ale v jednom sa poriadne zmýlil. Určite nie je najkrutejší mesiac apríl. Aj Eliotove argumenty, že apríl vyvoláva orgovány z mŕtvej zeme, mieša žiadostivosť a pamäť a budí jarným dažďom mdlé korene, hovoria skôr o príjemnosti ako krutosti jarného bláznivého mesiaca. Pokračovať v čítaní
Hovoriť o nemeckej literatúre 20. storočia a vynechať meno Güntera Grassa je ako vyučovať anatómiu ľudského tela a preskočiť srdce. Výnimočné postavenie skvelého spisovateľa a verejného intelektuála v Grassovom prípade nemožno spájať iba so ziskom Nobelovej ceny za literatúru, ktorú mu udelila švédska akadémia. Pokračovať v čítaní
